Kapybara
Kapybara močiarna (Hydrochoerus hydrochaeris) je najväčším žijúcim hlodavcom na svete. Je príbuzná s agutim, činčilou, nutriou a morčaťom. Jej meno je odvodené od slova Kapiÿva, čo v indiánskom jazyku Guaraní znamená „Pán trávy“, kým jeho vedecké meno hydrochaeris v gréčtine znamená „vodné prasa“. Vzhľad: Kapybary majú ťažké sudovité telo a krátku hlavu s červeno-hnedou srsťou na vrchnej časti tela, ktorá smerom nadol prechádza do žltohnedej. Srsť je prekrytá dlhými a hrubými pesíkmi, podsada je hustá a mäkká. Srsť v strednej časti chrbta je dlhšia a tmavšia než na bokoch tela. Dospelé kapybary môžu merať 1 - 1,3 m na dĺžku a 50 cm na výšku a vážiť až 65 kg. Na nohách majú malé plávacie blany a sú bez chvosta; má tupo ukončený ňufák a oči, nozdry a uši má navrchu hlavy, čo umožňuje kapybarám dýchať, bez toho aby vysúvali oči a ušnice nad vodnú hladinu. Relatívne malé ušnice zreteľne vystupujú zo srsti. Oči sú malé a tmavé, nažltnuté alebo načervenavé. Veľkú časť hlavy zaberajú čeľuste s mohutnými oblúkovitými rezákmi, hlboko zasadenými až do oblasti stoličiek. Kapybary majú 20 zubov. Samice sú o čosi ťažšie než samce. Na zemi sedí často ako pes. Najväčšie dominantné samce majú pri koreni nosa čierno sa lesknúcu pachovú kožnú žľazu zvanú „morillo“, ktorá v období rozmnožovania produkuje belavý sekrét. Ten kapybary využívajú ku značkovaniu. Podobné žľazy, avšak podstatne menšie, majú aj samičky. Mohutné telo kapybary sa pohybuje na krátkych guľovitých končatinách, zadné nohy sú mierne dlhšie než predné. Na predných sú štyri, na zadných iba tri prsty, zakončené pazúrmi v tvare kopýtok. Strava: Kapybara je bylinožravec (presnejšie graminivor, čiže kŕmiaci sa „pravou“ trávou) žerúci okrem trávy aj vodné rastliny, ovocie a kôru stromov. Dospelá kapybara zožerie 2.7-3.6 kg trávy za deň.